Dvojitý príkaz lásky, od ktorého závisí naša spása.
Keď sa farizeji dopočuli, že Ježiš umlčal saducejov, zišli sa a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“
On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie.
Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!
Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“ Mt 22, 34-40
V dnešnej evanjeliovej stati sa učiteľ zákona pýta Ježiša, ktoré prikázanie je najväčšie, čiže ktoré prikázanie je hlavné v celom Božom Zákone. Ježiš odpovedá jednoducho: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou“. A vzápätí dodá: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“.
Ježišova odpoveď spája dva základné príkazy, môžeme povedať rady pre dobrý život, ktoré dal Boh svojmu ľudu skrze Mojžiša (porov. Dt 6,5; Lv 19,18). Ten, ktorý mu kladie otázku, sa ho snaží zatiahnuť do rozhovoru odborníkov na Zákon o hierarchii prikázaní.
Ježiš hovorí o dvoch kľúčových bodoch. Prvým je, že morálny a náboženský život sa nemôže zúžiť na úzkostlivú a silenú poslušnosť. Sú totiž ľudia, ktorí sa snažia plniť prikázania spôsobom upätým či sileným, no Ježiš nám dáva pochopiť, že morálny a náboženský život nemožno redukovať na úzkostlivú a silenú poslušnosť, ale jeho princípom musí byť láska.
Druhým kľúčovým bodom je, že láska je nasmerovaná súčasne a neoddeliteľne voči Bohu i voči blížnemu. Toto je jedna zo základných myšlienok Ježišovho učenia. Láska k Bohu a láska k blížnemu úzko spolu súvisia.
Ježiš uzatvára svoju odpoveď týmito slovami: „Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci“. Znamená to, že všetky nariadenia, ktoré Pán dal svojmu ľudu, sú dané do vzťahu s láskou k Bohu a blížnemu. Všetky prikázania/rady pre dobrý život totiž slúžia na napĺňanie a prejavovanie tej dvojito nedeliteľnej lásky.
Láska k Bohu sa vyjadruje najmä v modlitbe, zvlášť v adorácii. Nezanedbávajme adorovanie Boha. Ďakujeme Bohu, vyprosujeme si…. A práve klaňanie sa Bohu, uctievanie jeho majestátnosti, veľkosti a dobroty je jadrom modlitby.
A láska k blížnemu, ktorej hovoríme bratská láska, znamená byť blízko, počúvať, podeliť sa, starať sa o druhého. Koľkokrát sa nemáme k tomu, aby sme druhého vypočuli, lebo nás nudí alebo nás oberá o čas, alebo aby sme ho sprevádzali v jeho bolestiach, v jeho skúškach… Ako pohotovo si nájdeme čas na klebety… Nemáme čas na potešovanie skľúčených, no na pletky máme času dosť. Dajme si na to pozor! Apoštol Ján píše: „Kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí“ (1 Jn 4,20). Tu vidno jednotu týchto dvoch prikázaní.
V dnešnom Evanjeliu nám Ježiš opäť raz pomáha zájsť prameňu Lásky, ktorá dáva život. A tým prameňom je sám Boh, pre dokonalú lásku v zjednotení, ktoré nič a nikto nemôže rozdeliť. Toto zjednotenie je darom, o ktorý môžeme denne prosiť. Testom toho, že milujem Boha je, že milujem blížneho. Boh nás stále pozýva milovať všetkých, ktorí sú súčasťou našich životov.
Nech nám príhovor presvätej Panny Márie otvorí srdce pre to „najväčšie prikázanie“, dvojitý príkaz lásky, ktorý je zhrnutím celého Božieho Zákona a od ktorého závisí naša spása.“
(Zdroj: Inšpirované myšlienkami sv. otca Františka)
Podnety k zamysleniu:
Ježiš mi ponúka najväčší a prvý príkaz života. Je ním láska k Bohu. Môžem povedať, že láska k Bohu je najväčšia a prvá v mojom živote? Môžem si urobiť cvičenia na preskúmanie skutočného stavu mojej lásky k Bohu.
Cvičenie na úrovni môjho srdca: napíšem si na lístky mená osôb, vecí, záujmov, ktoré ma najviac priťahujú. Potom sa celkom spontánne nechám viesť hnutím srdca a usporiadam lístky postupne tak, ako mi diktuje srdce. Na ktorom mieste je Boh?
Cvičenie na úrovni duše: týka sa duchovnej sily mojej vôle. Znova sa pozriem na hodnoty uvedené na jednotlivých lístkoch a v spojení s rozličnými situáciami života si odpoviem na otázku, čo si vyžadovalo odo mňa najviac úsilia, aby som dal prvenstvo Bohu?
Cvičenie na úrovni rozumu: celkom v skratke si pripomeniem najdôležitejšie udalosti svojho života. V ktorých z nich sa spontánne objavila myšlienka na Boha, vedomie jeho prítomnosti? Aké to boli myšlienky: presvedčenie o Božej prítomnosti alebo bolesť z toho, že Boh je neprítomný?
Ježiš hovorí o láske k blížnemu. Zrelosť tejto lásky záleží od lásky k sebe samému. Aká je moja láska voči sebe samému? Môžem zopakovať predchádzajúce cvičenie a preskúmať tak stupeň lásky k sebe.
Zverím Bohu plody svojej meditácie. Poprosím ho, aby naplnil svojou láskou moje srdce, dušu, rozum.

