História katechumenátu

Na konci 2. storočia po Kristovi katechéza obsahuje základné a kompletné učenie ku príprave na krst ako reakcia na to, že počas prenasledovania mnohí kresťania odpadli od viery. Preto sa pred vlastné prijatie krstu zaraďuje dlhá a precízna morálna aj duchovná príprava, aby sa tak upevnilo a posilnilo rozhodnutie navždy priľnúť ku Kristovi. V Cirkvi vznikajú organizované prípravy na prijatie kresťanstva — katechumenát. Prvé dokumenty o katechumenátnej katechéze sa objavujú v druhej polovici 2. stor. Začiatkom 3. stor. sa z tejto praxe vyvinula inštitúcia.

Predkatechumenát

Neveriaci sa dostal do kontaktu s kresťanmi. Ak ho ich život oslovil, dostal prvé informácie o kresťanskej viere. V tejto etape sa prejavilo misijné zameranie Cirkvi.

Prihlásenie sa na katechumenát

Keď sa záujemca upevnil vo viere, požiadal o zapísanie do katechumenátu, predstavil sa biskupovi v prítomnosti jedného osvedčeného kresťana. Podľa sv. Augustína, podmienkou má byť disponovanosť kandidáta a dobrá vôľa. Okrem toho sa skúmalo, či sa povolanie kandidáta zlučuje s kresťanskou morálkou.

Obdobie katechumenátu

Začalo sa prijatím kandidáta, ktorý sa nazýval katechumen. Toto obdobie trvalo väčšinou tri až štyri roky. Obsahom prípravy boli dejiny spásy, pravdy viery z nich vyplývajúce a kresťanský život. Tu mal hlavnú úlohu „krstný otec“ a miestne spoločenstvo, ktoré napomáhalo vzrast katechumena vo viere.

Príprava na krst

Prebiehala vo veľkopôstnom období. Katechéza spočívala v intenzívnejšom poučovaní, cvičení sa v pôstoch, zasvätenia zapájaní sa do bohoslužby a vo viacerých skúškach. Cirkev zverila kandidátom symboly — Vyznanie viery a Otčenáš, ktoré verejne predniesol.

Udelenie krstu

Krst sa udeľoval katechumenom ktorí obstáli v príprave na Veľkú noc, slávnostným spôsobom za účasti celého spoločenstva veriacich. Obrad obsahoval aj birmovanie. Novopokrstenci — neofyti boli v bielych šatách a po prvýkrát sa zúčastnili celej bohoslužby a pristúpili ku sv. prijímaniu.

Záverečná katechéza o sviatostiach (mystagógia)

Neofyti boli pod vedením biskupa zasvätení do všetkých obradov, na ktorých sa zúčastňovali. Toto poučenie bolo až na záver kvôli disciplíne arcani. Liturgia bola pokračovaním katechumenátu.

Disciplina arcani

Tento termín sa začal používať v novoveku na opísanie praxe, ktorá v Cirkvi prekvitala najmä v 4. storočí — tým, ktorí ešte neprijali kresťanské zasvätenie (krst, birmovanie, eucharistia), sa zakazoval prístup k vedomostiam ohľadom týchto sviatostí. Kresťanom nešlo o to, aby skryli pred neveriacimi prostriedky spásy, ale aby ich odhalili v pravom čase. V 5. storočí, keď katechumenát stráca svoj význam (krstia sa predovšetkým deti), mizne aj disciplina arcani.

Druhý vatikánsky koncil obnovil pre latinskú Cirkev „viacstupňový katechumenát dospelých“. Jeho obrady sa nachádzajú v Ordo initiationis christianae adultorum (Obrad uvádzania dospelých do kresťanského života, r. 1972).

Použité zdroje

• Christifideles laici
• SSV, Úvod k obradom uvedenia do kresťanského života
• Kongregácia pre klerikov, Všeobecné direktórium pre katechizáciu
• Kolektív autorov: Praktický průvodce pro doprovázejíci v katechumenátu
• J. Fogassy, Príručka katechumenátnej katechézy
• Sv. Ambróz, Výklad vyznania viery, o sviatostiach, o tajomstvách