„Buďte svätý, ako ja váš Boh som svätý.“ 1Pt 1,16

Výzva prítomného okamihu smeruje dnes viac ako inokedy k tomu, aby všetci kresťania nastúpili na cestu obnovy v duchu Evanjelia, aby sa veľkodušne dali k dispozícii výzve Apoštola, aby bol „ich celý život svätý“ 1Pt 1,15 ^[1] Nikomu nie je dovolené zostať nečinným. Práca, ktorá v Pánovej vinici čaká na všetkých, je taká veľká, že nezostáva žiaden priestor pre nečinnosť. „Hospodár“ opakuje svoje pozvanie ešte naliehavejšie:

„Choďte aj vy do mojej vinice!“ Mt 20,7 ^[2]

Tento svet je vinicou, je miestom, kde sú laici povolaní spĺňať svoje poslanie. Ježiš chce, aby boli ako všetci jeho učeníci soľou zeme a svetlom sveta (porov. Mt 5,13-14). ^[3] Práve v tomto čase, a to aj tam, kde je len „maličké stádo“ Lk 12,32, sú učeníci Pána povolaní žiť ako spoločenstvo, ktoré je soľou zeme a svetlom sveta (porov. Mt 5,13–16). Sú povolaní vydávať svedectvo. ^[4]

Je to naše základné krstné povolanie “učeník misionár”, ktoré vychádza zo sviatosti krstu. Vďaka nemu sa každý člen rodiny Otcovho domu stáva učeníkom misionárom (porov. Mt 28,19). A to v takej miere, v akej sa stretol s láskou Boha v Ježišovi Kristovi. Vždy sme učeníci misionári.“ (EG 120).

UČENÍK – je ten, kto sa podobá svojmu Učiteľovi, „cíti, myslí, koná ako On“ (DPK 76), hovorí a slúži ako On.

Túto identitu žil aj Ježiš. Bol učeníkom svojho Otca: „hovorím tak, ako ma naučil Otec.“ (Jn 8,28) Bol aj misionárom: „Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás.“ (Jn 20,21)

Ježiš nás pozýva: „Učte sa odo mňa“ (Mt 11,29) Učeník je teda ten, kto sa podobá svojmu Učiteľovi, myslí, koná ako On, hovorí a slúži ako On. Ježišov učeník je ten, kto „počúva Božie slová.“ (Jn 8, 47) Preto prvé povolanie učeníka je „byť s Ježišom“. Mať postoj učeníka znamená nielen prijať intelektuálne pravdy, ale hlboko zdieľať jeho spôsob myslenia a života: vieru, odovzdanosť do Otcovej lásky, súcit s chudobnými, chorými, hriešnymi, istotu o Božom kráľovstve, blahoslavenstvách, perspektívu kríža a vzkriesenia, poslanie túžiť po spáse všetkých, dar Ducha Svätého. (EG 120)

Ako je dobre stáť pred krížom alebo kľačať pred Oltárnou sviatosťou a jednoducho byť pred jeho očami. Musíme objaviť kontemplatívneho ducha, ktorý nám každý deň nanovo umožní spoznať, že máme k dispozícii dobro, ktoré nás robí ľudskejšími a pomáha nám žiť nový život. Niet nič lepšieho, čo by sme mohli odovzdať iným. (EG 264)

Preto miesto toho, kto slúži nie je uprostred bojového poľa, ale tam, kde môže vydobiť víťazstvo: vedľa Ježiša – Učiteľa. Sadnúť si k Ježišovým nohám je najdôležitejšia činnosť učeníka. Učeník trávi veľa času využívaním prítomnosti Učiteľa. Aj Ježiš trávil veľa času v modlitbe so svojim Učiteľom – Otcom.

MISIONÁR (apoštol = poslaný) –

Aká je to láska, ktorá necíti potrebu hovoriť o milovanej osobe, predstavovať ju a zoznamovať s ňou druhých? Ak necítime intenzívnu túžbu o tejto láske komunikovať, treba sa nám zastaviť v modlitbe a požiadať Pána, aby nás znova nadchol. Potrebujeme prosiť každý deň, žiadať si jeho milosť, aby otvorila naše studené srdce. (EG 264) Láska je vždy kontemplatívna. Umožňuje nám slúžiť pretože je krásna. (EG 199) Skutočný misionár, ktorý nikdy neprestáva byť učeníkom, vie, že Ježiš s ním kráča, s ním hovorí, s ním dýcha, s ním pracuje. Zjednotení s Ježišom hľadáme to, čo on hľadá, a milujeme to, čo on miluje.

Učeník je teda povolaný stať sa apoštolom (misionárom), tzn. „poslaným“ slúžiť, darovať sa z lásky k blížnym. Najviac záleží na tom, aby mal srdce, ktoré si Boh môže použiť.  (EG 120)  Ak je učeník poverený misiou, je to práve preto, že najprv stál po boku Učiteľa.  Jeho život rastie a dozrieva v takej miere, v akej ho dáva k dispozícii životu druhých. (EG 120) Misia je práve toto. Pomáhať druhým zažiť krásu stretnutia s Ježišom a krásu Ježišovej lásky. (EG 127-128)

Evanjelizácia si vyžaduje dobrú znalosť Svätého Písma. Evanjelium zodpovedá najhlbším ľudským potrebám. Všetci sme boli stvorení na priateľstvo s Ježišom a na bratskú lásku. (EG 265) Kontempláciou druhého človeka sa naučíme „zobúvať si sandále pred svätou pôdou druhého človeka. Musíme dať našej službe zdravý rytmus blízkosti, ktorá bude plná úcty, súcitu, ktorá lieči, oslobodzuje a povzbudzuje (EG 169)

Evanjelizátori  s Duchom sú tí, ktorí pracujú a modlia sa. Bez dlhších chvíľ adorácie, modlitbového stretnutia s Slovom a úprimného dialógu s Pánom naše úlohy stratia svoj význam; zoslabneme vplyvom únavy alebo ťažkostí a náš zápal vyhasne. Nesmierne ma teší, že vo farnostiach pribúdajú skupinky príhovoru, modlitieb, stretnutia s Božím slovom a nepretržité eucharistické adorácie. Existuje ešte jedna forma modlitby, ktorá povzbudzuje k evanjelizácii. Je to modlitba príhovoru, orodovania. Ako bol aj sv. Pavol. Jeho modlitba bola plná ľudí. Misionárom je ten, koho teší dobro svojho blížneho a kto túži po šťastí druhých. (EG 279, 281)

Ježiš mal rôzne role. Bol Učiteľ, lekár, Záchranca, Radca … bol aj Pastier. Aj pastoračný pracovník je pozvaný byť pastierom. Pastier niekedy kráča vpredu pred svojimi ovcami, aby im ukazoval cestu a povzbudil ich. Niekedy svojou jednoduchou a milosrdnou prítomnosťou stojí uprostred tak, že všetkým je nablízku. A niekedy je čas, aby kráčal vzadu, aby pomohol tým, čo zaostali, alebo aj vediac, že aj samotné stádo má čuch na hľadanie nových ciest. (porov EG 31) Pastiersku pozíciu „vpredu, uprostred, vzadu“ rozlišuje spolu s Ježišom v modlitbe. Jeho srdce bije pre každého osobitne.

Pastier, ktorý je láskyplný, zhovievavý k svojim ovciam, musí byť ponorený do modlitby. Kontemplatívec. Všetku energiu, ktorú potrebuje získava od Ježiša prostredníctvom modlitby. Keď Zlý zasiahne pastiera vie, že sa rozpŕchne celé stádo. Dôležité je, aby pastier, učeník misionár mal zručnosti, ktoré iných povedú do košiara, Aby mal zručnosti, ktorými bude iným pomáhať dozrievať v učeníkov misionárov.

[1] CHristifideles laici 16

[2] CHristifideles laici 3

[3] CHristifideles laici 3

[4] Evangelii gaudium 92